list tebe
BRANKOVI
Viem,že moja láska k Tebe vždy bude len platonická,ale mne to nevadí.Tvoje šťastie je pre mňa dôležitejšie a ja viem, že si šťastný tam, kde si.
Nechcem zmeniť Tvoj život to by bolo odo mňa sebecké.Aj keď po Tebe veľmi túžim.Aspoň na malinkú chvíľku Ťa môcť objať,pobozkať,pohladiť po vlasoch a do očí Ti povedať, čo všetko pre mňa znamenáš.
Učím sa žiť bez Teba,bez Tvojich slov,bez Tvojich písmenok.Je to ťažké,ale zvládam to.Veľmi mi chýba Tvoja prítomnosť, ale viem, že Boh to takto chce.
Budem sa za Teba stále modliť, aby si bol spokojný a šťastný.Na ničom inom nezáleží.
Som vďačná Bohu za to, že sme sa spoznali.Len je trošku hlúpe, že mi dovolil zaľúbiť sa do Teba.Teraz však mám aspoň pokojné srdiečko, pretože už vieš o tom, čo k Tebe cítim.Nikdy predtým som Ti to nedokázala povedať.Vždy som mala z toho tak veľký strach.
A aj keby som Ti to povedala vtedy osobne.Nič by sa nezmenilo.Stále by si bol tým čím si.Písal si mi, že láska je krásna,ale vidíš, že to tak nie je.
Napriek všetkému si stále mojím životom a držíš ma nad vodou, aj keď sa naše cesty navždy rozišli.Viem z akého dôvodu už so mnou nekomunikuješ a aj keď to dosť bolí ja to chápem.
Navždy ostaneš v mojom srdiečku, kdesi hlboko.Aj keby som sama chcela nedokážem si Ťa odiaľ vytrhnúť.To sa predsa nedá.Môj život navždy bude patriť, len Tebe aj keď budem mať iného.
